Výskyt skolióz
Výskyt skolióz v populácii sa pohybuje od 1% po 3%.
85% skolióz je idiopatického pôvodu. Častejšie sa vyskytuje u dievčat. Progresia skoliotickej krivky závisí od veku dieťaťa, veľkosti krivky, kostného veku. Odhad progresie je veľmi obtiažny. Včasnosť záchytu a včasná a správne indikovaná liečba je jedným zo základov úspešnej liečby.
Skoliózu definujeme ako trojrozmernú priestorovú deformitu chrbtice rôznej etiológie s hlavnou progresiou v období rastu, prezentujúca sa najčastejšie najprv kozmetickou deformitou s následnou klinickou symptomatológiou, pričom rýchlosť jej progresie závisí od pohlavia, rýchlosti rastu, veľkosti kriviek, etiológie deformity a od rovnováhy posturálnych fyziologických a patologických deformačných síl chrbtice a trupu.
Rozsah deformity chrbtice určujeme 4 kritériami: etiológiou, orientáciou, lokalizáciou, veľkosťou zakrivenia.
Podľa etiológie sa delí skolióza na štrukturálnu a neštrukturálnu.
Neštrukturálna krivka má normálnu flexibilitu, nie je fixovaná, klinicky val (hrb) chýba. Pri nesprávnej liečbe môže prejsť v štrukturálnu, ktorá si vyžaduje liečenie. Ako typický príklad takejto skoliózy je skolióza pri nerovnakej dĺžke dolných končatín ( po korekcii skrátenia krivka vymizne).
Štrukturálna krivka je úsek chrbtice, ktorý nemá normálnu flexibilitu. Má klinicky fixovaný val na konvexite spôsobený rotáciou tiel stavcov a následnými zmenami hrudného koša, nemá normálnu flexibilitu.
Štrukturálna skolióza má 3 základné typy: Idiopatická(neznámej príčiny), Neuromuskulárna (napr. pacienti s DMO) a kongenitálna (vrodená) - príčinou je porucha formovania stavca, chrbtice intrauterínne. Ostatné štrukturálne krivky sú zriedkavejšie, napr. skoliózy pri neurofibromatóze, pri reumatických ochoreniach, pri osteochondrodystrofii, ...
Podľa orientácie krivky vo frontálnej rovine delíme skoliózy na pravostranné (dextrokonvexné) a ľavostranné (sinistrokonvexné), podľa lokalizácie krivky je krivka cervikálna, cerikotorakálna, torakálna, torakolumbálna, lumbálna.
Podľa veľkosti zakrivenia skoliózy sa najčastejšie v praxi používa klasifikácia podľa Cobba,
Rozdelenie veľkosti skoliotickej krivky podľa Cobba: I. stupeň – krivky menšie ako 30 stupňov, II. stupeň – krivky 30-60 stupňov, III. stupeň - krivky 60-90 stupňov, stupeň - krivky nad 90 stupňov.
Podľa veku vzniku krivky máme dve formy:
Príčina vzniku idiopatických skolióz je zatiaľ nejasná. Infantilná idiopatická skolióza sa častejšie vyskytuje u chlapcov, len 20% kriviek progreduje, ostatné sa napravia. Juvenilná idiopatická skolióza je rovnako zastúpená u chlapcov aj dievčat, u časti môže nastať aj výrazná progresia. Adolescentná idiopatická skolióza býva častejšie u dievčat. U dievčat je priebeh spravidla horší, dochádza ku väčšej progresii krivky.
85% skolióz je idiopatického pôvodu. Častejšie sa vyskytuje u dievčat. Progresia skoliotickej krivky závisí od veku dieťaťa, veľkosti krivky, kostného veku. Odhad progresie je veľmi obtiažny. Včasnosť záchytu a včasná a správne indikovaná liečba je jedným zo základov úspešnej liečby.
Skoliózu definujeme ako trojrozmernú priestorovú deformitu chrbtice rôznej etiológie s hlavnou progresiou v období rastu, prezentujúca sa najčastejšie najprv kozmetickou deformitou s následnou klinickou symptomatológiou, pričom rýchlosť jej progresie závisí od pohlavia, rýchlosti rastu, veľkosti kriviek, etiológie deformity a od rovnováhy posturálnych fyziologických a patologických deformačných síl chrbtice a trupu.
Rozsah deformity chrbtice určujeme 4 kritériami: etiológiou, orientáciou, lokalizáciou, veľkosťou zakrivenia.
Podľa etiológie sa delí skolióza na štrukturálnu a neštrukturálnu.
Neštrukturálna krivka má normálnu flexibilitu, nie je fixovaná, klinicky val (hrb) chýba. Pri nesprávnej liečbe môže prejsť v štrukturálnu, ktorá si vyžaduje liečenie. Ako typický príklad takejto skoliózy je skolióza pri nerovnakej dĺžke dolných končatín ( po korekcii skrátenia krivka vymizne).
Štrukturálna krivka je úsek chrbtice, ktorý nemá normálnu flexibilitu. Má klinicky fixovaný val na konvexite spôsobený rotáciou tiel stavcov a následnými zmenami hrudného koša, nemá normálnu flexibilitu.
Štrukturálna skolióza má 3 základné typy: Idiopatická(neznámej príčiny), Neuromuskulárna (napr. pacienti s DMO) a kongenitálna (vrodená) - príčinou je porucha formovania stavca, chrbtice intrauterínne. Ostatné štrukturálne krivky sú zriedkavejšie, napr. skoliózy pri neurofibromatóze, pri reumatických ochoreniach, pri osteochondrodystrofii, ...
Podľa orientácie krivky vo frontálnej rovine delíme skoliózy na pravostranné (dextrokonvexné) a ľavostranné (sinistrokonvexné), podľa lokalizácie krivky je krivka cervikálna, cerikotorakálna, torakálna, torakolumbálna, lumbálna.
Podľa veľkosti zakrivenia skoliózy sa najčastejšie v praxi používa klasifikácia podľa Cobba,
Rozdelenie veľkosti skoliotickej krivky podľa Cobba: I. stupeň – krivky menšie ako 30 stupňov, II. stupeň – krivky 30-60 stupňov, III. stupeň - krivky 60-90 stupňov, stupeň - krivky nad 90 stupňov.
Podľa veku vzniku krivky máme dve formy:
- I. včasne začínajúca skolióza (early onset scoliosis)
- II. neskoro začínajúca skolióza (late onset scoliosis)
Príčina vzniku idiopatických skolióz je zatiaľ nejasná. Infantilná idiopatická skolióza sa častejšie vyskytuje u chlapcov, len 20% kriviek progreduje, ostatné sa napravia. Juvenilná idiopatická skolióza je rovnako zastúpená u chlapcov aj dievčat, u časti môže nastať aj výrazná progresia. Adolescentná idiopatická skolióza býva častejšie u dievčat. U dievčat je priebeh spravidla horší, dochádza ku väčšej progresii krivky.