Lôžkové oddelenie

 chcem sa aj takouto formou poďakovať za ústretový prístup službukonajúcich zdravotných sestier, fyzioterapeutov a asistentky sestier  p. Renete Sulinskej s ktorým som sa stretol pri mojej hospitalizácii na Vašom lôžkovom oddelení /1.posch../ v termíne od 30.09.2024 do 08.10.2024.  Aj z uvedeného dôvodu som  s dôverou prijal doporučenie na ďaľšiu rehospitalizáciu s nástupom 25.11.2024. Prosím tlmočte moje poďakovanie.

Ďakujem             T.G.

Od 24.09.2024 som bola hospitalizovaná vo Vašej špecializovanej nemocnici a v pondelok - deň pred odchodom -  sa ma večer jedna zo sestier spýtala, či sa teším, že o pár hodín odídem už  domov...zamyslela som sa, ale ona  otázku zopakovala, pretože si myslela, že som ju  prepočula.  A bolo by zrejme prirodzené povedať: „Áno, teším sa, veď nie nadarmo sa hovorí, že všade dobre doma najlepšie. V mojom prípade to však tak nebolo, pretože posledné mesiace som doma, v rádiu a najmä  pri nahrávkach v teréne - poznávala iba  bolesť pri každom kroku, alebo prudkom pohybe. Až vďaka liečbe a rehabilitácii som posledné tri dni - práve u Vás  - zažívala priam eufóriu. Mohla som vstávať, chodiť, dokonca  i po schodoch bez toho, aby som pociťovala krutú bolesť.

Milá pani riaditeľka, ja si  zároveň  ale uvedomujem, že zlepšenie môjho zdravotného stavu „nemajú na svedomí len infúzie, magnetoterapia, elektroliečba  a injekcie“, ale aj starostlivosť  všetkých pracovníkov oddelenia – počnúc  primárom oddelenia,  izbovou lekárkou, sestrami, fyzioterapeutmi, sanitármi, až po upratovačky. Bolo to pre mňa nové poznanie, že v spoločnosti, v ktorej  sa dnes príliš nenosí úsmev, empatia, ochota, porozumenie a snaha urobiť niečo dobré, pre iného cudzieho človeka – len tak, bez „patričnej odmeny“ – to vynikajúco  fungovalo. Nemyslím si, že toto moje nadšenie je nadsadené, pretože o prístupe zdravotníkov na oddelení - sa pochvalne vyjadrovali aj iní pacienti.

Neviem, ako ste to dokázali, že v dnešnej zdravotníckej „mizérii“ máte v nemocnici  takých kvalitných ľudí. Zámerne nenapíšem ich mená, pretože mám obavu, že niekoho vynechám, na niekoho pozabudnem  a to nechcem. Čo chcem, to je aby ste pri nejakej príležitosti tlmočili Vašim spolupracovníkom, kolegom, skrátka všetkým zamestnancom  Špecializovanej  nemocnice, že svojim profesionálnym, ale pritom „človečenským prístupom“ robia záslužnú a ničím nenahraditeľnú  prácu v prospech ubolených a chorých ľudí. Keby som bola princezná Arabela a mala zázračný prsteň, všetkým, s ktorými som prišla do kontaktu a oni boli  vľúdni, nielen ku mne, ale aj k ostatným pacientom  na oddelení – by som pričarovala to, po čom každý  z nich – samozrejme vrátane Vás - najviac túži.... Žiaľ, nie som Arabela a nemám zázračný prsteň. Môžem vysloviť  iba  veľké ďakujem a šíriť moje pocity a názory všade tam, kde ľudia zavedú reč na zdravotníctvo a budú frflať na slovenských zdravotníkov... S pokojným svedomím môžem totiž povedať, že ja som spoznala skvelých ľudí „v bielych plášťoch“. Milá pani riaditeľka, úprimne Vám prajem – nech sa Vám aj naďalej darí, nech máte veľa sily zvládať aj náročné obdobie, ktoré všetci zažívame, ale to je už o inom... Pozdravuje Vás, J. B.

Milá  a vážená pani riaditeľka PhDr. Denisa Vlková, začnem minipríbehom – vlastnou skúsenosťou:

Od 24.09.2024 som bola hospitalizovaná vo Vašej špecializovanej nemocnici a v pondelok - deň pred odchodom -  sa ma večer jedna zo sestier spýtala, či sa teším, že o pár hodín odídem už  domov...zamyslela som sa, ale ona  otázku zopakovala, pretože si myslela, že som ju  prepočula.  A bolo by zrejme prirodzené povedať: „Áno, teším sa, veď nie nadarmo sa hovorí, že všade dobre doma najlepšie. V mojom prípade to však tak nebolo, pretože posledné mesiace som doma, v rádiu a najmä  pri nahrávkach v teréne - poznávala iba  bolesť pri každom kroku, alebo prudkom pohybe. Až vďaka liečbe a rehabilitácii som posledné tri dni - práve u Vás  - zažívala priam eufóriu. Mohla som vstávať, chodiť, dokonca  i po schodoch bez toho, aby som pociťovala krutú bolesť.

Milá pani riaditeľka, ja si  zároveň  ale uvedomujem, že zlepšenie môjho zdravotného stavu „nemajú na svedomí len infúzie, magnetoterapia, elektroliečba  a injekcie“, ale aj starostlivosť  všetkých pracovníkov oddelenia – počnúc  primárom oddelenia,  izbovou lekárkou, sestrami, fyzioterapeutmi, sanitármi, až po upratovačky. Bolo to pre mňa nové poznanie, že v spoločnosti, v ktorej  sa dnes príliš nenosí úsmev, empatia, ochota, porozumenie a snaha urobiť niečo dobré, pre iného cudzieho človeka – len tak, bez „patričnej odmeny“ – to vynikajúco  fungovalo. Nemyslím si, že toto moje nadšenie je nadsadené, pretože o prístupe zdravotníkov na oddelení - sa pochvalne vyjadrovali aj iní pacienti.

Neviem, ako ste to dokázali, že v dnešnej zdravotníckej „mizérii“ máte v nemocnici  takých kvalitných ľudí. Zámerne nenapíšem ich mená, pretože mám obavu, že niekoho vynechám, na niekoho pozabudnem  a to nechcem. Čo chcem, to je aby ste pri nejakej príležitosti tlmočili Vašim spolupracovníkom, kolegom, skrátka všetkým zamestnancom  Špecializovanej  nemocnice, že svojim profesionálnym, ale pritom „človečenským prístupom“ robia záslužnú a ničím nenahraditeľnú  prácu v prospech ubolených a chorých ľudí. Keby som bola princezná Arabela a mala zázračný prsteň, všetkým, s ktorými som prišla do kontaktu a oni boli  vľúdni, nielen ku mne, ale aj k ostatným pacientom  na oddelení – by som pričarovala to, po čom každý  z nich – samozrejme vrátane Vás - najviac túži.... Žiaľ, nie som Arabela a nemám zázračný prsteň. Môžem vysloviť  iba  veľké ďakujem a šíriť moje pocity a názory všade tam, kde ľudia zavedú reč na zdravotníctvo a budú frflať na slovenských zdravotníkov... S pokojným svedomím môžem totiž povedať, že ja som spoznala skvelých ľudí „v bielych plášťoch“. Milá pani riaditeľka, úprimne Vám prajem – nech sa Vám aj naďalej darí, nech máte veľa sily zvládať aj náročné obdobie, ktoré všetci zažívame, ale to je už o inom... Pozdravuje Vás, J.B.

Touto cestou by som sa chcel úprimne poďakovať pánovi MUDr. Martinovi Polónimu. K pánovi MUDr. Polónimu chodím do ambulancie od roku 2013. Pán doktor mi za tie roky veľmi pomohol, moja diagnóza nie je ľahká, ale vďaka pánovi MUDr. Polónimu ju zvládam lepšie. Niekoľko krát som bol aj hospitalizovaný v Špecializovanej nemocnici pre ortopedickú protetiku, vždy som bol spokojný s profesionálnym a ľudským prístupom lekárov, lekárok, sestričiek a ostatného personálu.

Preto Vás prosím ako pani riaditeľku, aby ste v mojom mene poďakovali pánovi MUDr. Polónimu a odovzdali mu odo mňa VEĽKÉ ĎAKUJEM, môj obdiv a uznanie za jeho náročnú a zodpovednú prácu. Ešte raz ďakujem veľmi pekne.

V Bratislave dňa 17.5.2018

S pozdravom a úctou

Pekný deň,

chcel by som sa touto formou pekne poďakovať najmä pani Mgr.Zuzane Záhorskej ako aj pánovi primárovi MUDr.Jaroslavovi Olexíkovi, vďaka ktorým mi bolo umožnené absolvovať rehabilitáciu vo Vašom zariadení po výmene bedrového kĺbu. Starostlivosť zdravotníckeho personálu bola na profesionálnej úrovni a verím, že s podobne dobrými pocitmi odchádza zo ŠNOP-u väčšina pacientov.

Na dobré miesta sa človek rád vracia, ale v tomto prípade by som bol rád, aby som Vás prišiel pozrieť ako bývalý pacient a nie ako staronový pacient. Ale človek nikdy nevie?!

 Držím Vám palce nech sa Vám darí v odbornej práci a starostlivosti o pacientov.

V auguste 2014 som po prekonaní osteomyelitídy a niekoľkomesačných pobytoch v nemocniciach musel podstúpiť amputáciu pravej nohy nad kolenom.

Po rekonvalescencii som na odporúčanie ošetrujúceho chirurga oslovil istú protetickú firmu v Bratislave so žiadosťou o vyhotovenie protézy. Táto firma mi vyhotovila navykaciu protézu a následne aj prvú definitívnu protézu. S protézou som však vôbec nemohol chodiť- nesedela na nohe, otáčala sa pri chôdzi, bola neovládateľná. S odstupom čase som presvedčený, že protéza bola vyhotovená úplne neodborne !  Protetik predmetnej firmy  niekoľkokrát protézu upravoval rôznymi „ amatérskymi zásahmi“ –lepením, použitím suchého zipsu, vymieňaním zámku... nič však nepomohlo, protéza sa pri chôdzi stále otáčala, nedosadala, pri chôdzi som mal pocit neistoty a strachu z pádu.  Miesto nácviku chôdze som pol roka strávil na vozíčku a niekoľkokrát som reklamoval protézu, ktorá bola stále úplne nefunkčná!  Protetická firma síce reklamácie uznávala, ale jej pracovníci jednoducho neboli odborne spôsobilí a nedokázali vyhotoviť použiteľnú, funkčnú protézu.

Vzhľadom na tieto veľmi zlé skúsenosti som sa nakoniec rozhodol hľadať pomoc v ŠNOP na Záhradníckej ulici v Bratislave.

Po precíznom ortopedickom vyšetrení s citlivým, ľudským prístupom ma objednali na týždňovú hospitalizáciu vo februári 2016. Ako architekt som bol veľmi príjemne prekvapený prostredím nemocnice, jeho útulným a funkčným interiérom izieb a prevádzkových priestorov, ktorý priaznivo ovplyvňuje pohodu pacientov.

V priebehu svojho pobytu som mal možnosť posúdiť odbornú starostlivosť lekárov, fyzioterapeutov a protetikov, ktorá je na vysokej odbornej úrovni , najmä v  porovnaní s protetickou firmou, s ktorou som mal predchádzajúcu zlú skúsenosť.

Už v priebehu prvých dní hospitalizácie mi na ŠNOP dokázali vyhotoviť skvelú protézu, ktorá je spoľahlivá, plne funkčná a hneď som na nej začal chodiť a cvičiť. Fyzioterapeutická starostlivosť je zabezpečená kvalifikovaným personálom na nadštandardnej úrovni, s výborným priestorovým a technickým vybavením / telocvičňa, bazén/.  Výhodou je, že pacient môže pokračovať v rehabilitáciach i ambulantne. Výnimočná skupina zamestnancov sú protetici, ktorí svojou vysokou odbornosťou a zručnosťou pri výrobe protéz, korzetov a iných pomôcok umožňujú pacientom plnohodnotný návrat do života. Pri zhotovovaní protéz uplatňujú najmodernejšie technické postupy a materiály, pracujú precízne a vysoko odborne. K pacientom pristupujú s veľkou citlivosťou, akceptujú ich špecifické potreby.

Komplexná starostlivosť o pacientov je koordinovaná kompetentným, vysoko odborným vedením nemocnice a celým tímom skvelých špecializovaných lekárov.

V apríli 2016 som absolvoval ďalší týždenný rehabilitačný pobyt, na ktorom som s pomocou lekárov a fyzioterapeutov precvičoval chôdzu, absolvoval som rôzne cvičenia s použitím rehabilitačných pomôcok a dostal  som tak možnosť znova zlepšiť svoj zdravotný stav a schopnosť chôdze s protézou.

ŠNOP je nemocnica  špecializovaná  na ortopedické problémy, ktorá sa jednoznačne vymyká spomedzi tzv. štandardných nemocníc svojím skvelým odborným a zároveň veľmi ľudským prístupom k pacientom, vynikajúcimi odborníkmi - lekármi, protetikmi, fyzioterapeutmi , svojím výborným manažmentom a ústretovosťou k pacientom.

Na ŠNOP som prišiel sediac na vozíku a odchádzal som po týždni chôdzou s francúzskymi barlami !

Ďakujem za novú šancu vo svojom živote celému vedeniu nemocnice, skvelým lekárom, fyzioterapeutom, protetikom a ostatnému personálu !

Ide o personál. Zas som viac ako milo prekvapený. Ak som v novembri mal nejaké drobné pripomienky, tak teraz by som ťažko niečo hľadal a myslím si, že by som nenašiel nič negatívneho. Pre personál mám iba jeden výraz - je prefektný. Kočky sú šikovné, komunikatívne, ohľaduplné. Schválne nepíšem výraz úslužné, pretože tým automaticky vystavujem niekoho do polohy sluhu a to neznášam. Jednajú so mnou ako s rovnocenným partnerom a to je jednanie, ktoré mám rád. Aby som nepísal len tak všeobecne uvediem aj niektoré konkrétne veci, ktoré sa mi páčia. Začnem čakaním. Ako som písal chodím pomerne skoro. Obidva dni ma sestrička zavolal dnu skôr, vôbec neriešila, že som objednaný až na 09:00 hod. To som už ležal s napichnutou infúziou. Takmer neexistuje u nich žiadne zdržanie. V ambulancii bez zdržania hneď zmerajú tlak a môžem ísť do izby. Aj počas merania tlaku normálne so mnou komunikujú od otázok na zdravotný stav, na moje pocity až po rôzne všeobecnosti. A hlavne - nechýba im úsmev na tvári a jemný humor, ktorý odbúra prípadný strach ( prepáč ale ako každý poriadny chlap som posratý z injekcií). Na izbe skôr ako napichne infúziu najskôr nastaví posteľ aj celé ležanie tak aby sa mi pohodlne ležalo, opakovane sa spýta, či ma niečo netlačí, či sa mi pohodlne leží, či chcem aby ostalo svietiť svetlo alebo ho má zhasnúť.....atď. Po napichnutí infúzie vždy pri mne počkala, skontrolovala, či ma niečo neštípe, netlačí, nebolí, či nemám nepríjemné pocity.... Počas toho ako mi infúzia tiekla tak vždy prišli minimálne 5x, skontrolovali, či je všetko v poriadku, popri tom aj to, či mi nie je zima, či ma nemá prikryť atď. Okrem toho prišli do izby aj kolegyňa, ktoré zrejme tvoria pomocný personál a takisto sa veľmi milo vždy pýtali, či mi nič nechýba, či nemá zavolať sestričku a pod. V pondelok mi infúzia tiekla dosť dlho, takže sestrička prišla snáď 8x. Po dokvapkaní infúzie a zazvonení sestrička hneď prišla bez akéhokoľvek zdržania. Dnes som ani zvoniť nemusel, pretože sestrička si všimla, že mám infúziu takmer na konci, tak rovno počkala kým infúzia dokvapká. Potom znova nasledujú otázky na pocity, poučenie aby som ešte ostal ležať a potom prišiel na premeranie tlak. Ďalšia kapitola je samotné pichnutie injekcie. Stále platí to, čo som už napísal - bodnutie komára je bolestivejšie. Ďalšia vec, ktorá sa mi páči, že sestrička vypočuje aj názor pacienta a snaží sa ho splniť. Konkrétne dnes ráno som požiadal sestričku ( Soňa Bogárová, tie vizitky sú dobrá vec, či by mi mohla pichnúť injekciu do pravej ruky, pretože zajtra idem na CT, kde vždy pichnú iba do ľavej ruky a mám obavy, že by to žila už nevydržala ( včera aj predvčerom už sestrička pichala infúziu do ľavej ruky). Viem, že napichnúť mi injekciu do pravej ruky je u mňa dosť problém, pretože na rozdiel od ľavej ruky mi na nej nechcú prakticky vyliezť žiadne žily. V minulosti keď som túto prosbu predniesol v inom zdravotníckom zariadení tak ma sestrička väčšinou odbila tým, že tam nemám žiadne žily a ona to nemá ako pichnúť. A u teba ? U teba to zrazu ide. Sestrička mi povedala, že to skúsi. Vedel som, že táto sestrička to zvládne, pretože keď som chodil na infúzie v novembri tak mi praskla žila na ľavej ruke a vtedy mi tiež pichla infuzku do pravej ruky. Už v novembri keď mi na ľavej ruke praskla žila sa mi sestrička ospravedlnila, že mi spôsobila bolesť hoci ona za to nemohla - sama ma vtedy na riziko prasknutia žily upozornila ale ja som bol tvrdohlavý. Dnes skôr ako mi pichla infúziu tak mi vopred povedala, že to bude bolieť trocha viac ako do žily v ramene. Nebolelo to tak ako to nebolelo ani v minulosti. Zas mi praskla žila ( už mi to začína byť trápne, lebo si p. Bogárová môže myslieť, že je to robím naschváľ, že práve pri nej mi praskne žila) a zas nasledovalo ospravedlnenie za spôsobenú bolesť a potom už úspešné napichnutie. Len dodávam, že tá bolesť, za ktorú sa sestrička ospravedlňovala bola miminálna a bolesť pri opätovnom napichnutí žiadna. Potom čakala ešte hodnú chvíľu, či infúzia správne tečie, či ihla nie je mimo žily. Počas tečenia infúzie ma prišla niekoľkokrát skontrolovať, či je všetko v poriadku - bolo, absolútne som necítil, že mám v ruke niečo pichnuté. Po infúzii zas tradičné zmeranie tlaku a hotovo. Chvíľku som v ambulancii čakal ale tvoje sestričky sú perfektné, pretože nenechajú človeka čakať ako tvrdé Y ale zatiaľ sme rozvinuli normálnu pohodovú debatu.

Som z prístupu v ŠNOPe nadšený. Stále tvrdím, že za poplatok, ktorý uhrádzam dostávam u Vás služby, za ktoré by som niekde v súkromnej klinike cvakal ďaleko viac. Viem, že máš dosť inej roboty na to, aby si čítala tieto moje slohové práce ale nedalo mi aby som nenapísal svoje reálne pocity práve tebe. Viem, že máte po nemocnici rozmiestnené dotazníky kvality, tie mi ale pripadajú trocha neosobné na vyjadrenie mojej spokonosti tak využívam naše kamarátstvo a píšem ti svoje pocity rovno od srdca. Personál je proste super.

Pekný deň.

Chcela by som sa Vám v mene môjho manžela, poďakovať za príkladnú starostlivosť, ktorú ste mu minulý týždeň venovali vo vašom zariadení po operácii (výmene) bedrového kĺbu.

Osobitne vyzdvihujem profesionálny prístup všetkých lekárov, ochotu a ľudskosť ošetrujúcich a rehabilitačných lekáriek, sestričiek i ostatného  personálu, vďaka ktorým sa môj manžel cítil bezpečne vo dne i v noci.
Dnes, už z domova, Vám i Vášmu zariadeniu prajeme veľa spokojných pacientov i pracovných úspechov.

Dobrý deň.

V súčasnom období počuť neustále kritiky na zdravotné zariadenia a ich personál. Je to možné, sú rôzne situácie, no tá moja je úplne opačná: Chcela by som poďakovať zdravotníckym a fyzioterapeutickým pracovníkom lôžkového odd. ŠNOP pod vedením MUDR. Olexíka a vrchnej sestry Mgr. Záhorskej za príkladnú starostlivosť počas môjho pobytu v marci 2018. Ich vysoko-profesionálny odborný, ale i ľudský prístup k pacientom je príkladný. Ošetria, poradia, zaujímajú sa, zažartujú a tak robia pobyt u vás znesiteľnejší a príjemnejší. Tu dvojnásobne platilo, že úsmev a láskavé slovo pomôže viac ako liek. Príkladná čistota, vynikajúca strava sú samozrejmosťou, no a TV, „ chodbová“ knižnica či aktuálna výzdoba k sviatkom sú len „čerešničkou na torte“ vášho oddelenia. Verte mi, viem to porovnať, lebo pobyt u vás bol pre mňa tretím pobytom v nemocniciach v tomto roku.

Želám vám do budúcna veľa odborných síl, ľudského pochopenia, ktoré vždy bude šíriť

dobré meno ŠNOP-LO.

Vaša vďačná, 

Už niekoľko týždňov mám to potešenie stretávať sa Vašimi kolegami a aj s Vami osobne v ŠNOP a neustále nadobúdam intenzívnejší pocit o ktorý sa chcem podeliť.

Najprv musím povedať, že z duše neznášam nemocnice a pobyt v nich vyvoláva vo mne psychickú traumu. Žiaľ, musel som to absolvovať vo viacerých nemocniciach na Slovensku a všade som mal pocit čiarového kódu. Zaniklo tam, že aj paciet je človek a nie len bezmocné číslo, ktoré stále niečím otravuje. Nie som kompetentný súdiť ale, myslím si, že aj toto je jedna z príčin môjho súčasného stavu.

V podobnom rozpoložení som sa vybral do ŠNOP. Prvý kontakt so setričkami a najmä lekárkou, ktorá ma prijímala, sa mi javil ako zázrak. Zrazu som vôbec nemal pocit že svojimi otázkami (často naivnými) niekoho otravujem v jeho práci. Prvý balzam na dušu.

Zvlášť sa chcem poďakovať sestričkám, ktoré sa starajú o sanitárne práce. Pri mojom fyzickom obmedzení som bol na nich odkázaný. Druhý balzam na dušu.

Takto by som mohol pokračovať ďalej ale nechcem z toho robiť román. Celý tím na lôžkovom oddelení – a tiež každý s kým som mal v ŠNOP to potešenie sa stretnúť -  môže slúžiť ako benchmarking slovenského zdravorníctva.

Keď už hovorím o balzame na dušu musím spomenúť aj partiu z rehabilitácie. Už počas pobytu na lôžkovom oddelení, ako aj teraz keď pokračujem ambulantne, sú mojim veľkým zdrojom nádeje. Človek v situácii keď si myslí, že život už nemá zmysel nemôže dostať viac.

Takže aj keď z duše neznášam nemocnice, ŠNOP je jediná kde sa rád vrátim. Pre ten balzam na dušu.

Ďakujem